Zakladáme Denné centrum NEZÁBUDKA
Členovia Občianskeho združenia Nezábudka sa rozhodli vytvoriť Denné centrum NEZÁBUDKA, ako prvú zložku v rámci dlhodobého projektu, ktorého cieľom je v horizonte 5 rokov vybudovať Centrum komplexnej špeciálnopedagogickej starostlivosti o ľudí s viacnásobným postihnutím a zabezpečiť tak komplexnú starostlivosť o ľudí s viacnásobným postihnutím a pomoc ich rodinám v oblastiach prevencie, diagnostiky, poradenstva, rehabilitácie, edukácie, dennej špeciálnopedagogickej starostlivosti či rehabilitácie.
Tento projekt vzniká v rámci rozvoja komplexnej špeciálnopedagogickej starostlivosti o deti a mládež s viacnásobným postihnutím z regiónu horný Liptov a na základe dlhoročných praktických skúseností z práce s viacnásobne postihnutými a ich rodinami. Centrum bude mať za úlohu na profesionálnej úrovni aplikovať metódy komplexnej rehabilitácie, edukácie, dennej špeciálnopedagogickej starostlivosti či rehabilitácie.
Úvod k tomuto projektu
Narodenie dieťaťa je očakávané vždy s veľkou radosťou a napätím. Dieťa zdravé, silné, duševne a telesne zdatné, je pýchou a šťastím rodičov. Na svet ale prichádzajú aj deti fyzicky a mentálne postihnuté, ktoré sú pre rodičov od chvíle narodenia zdrojom bolesti, sklamania a starostí. Taký je už kolobeh života a prírody, na ktorom ani najvyspelejšia lekárska veda dodnes mnoho nezmenila. V súčasnosti sa postihnutým ľuďom venuje väčšia pozornosť, poskytuje sa im pomoc a viac možností ako v minulosti. Je však pravda, že v tomto smere sú stále nedostatky. Základnou podmienkou ľudskej existencie je schopnosť vytvárať vzťahy s okolitým svetom. Pri ich nedostatku človek nie je schopný vyjadrovať svoje potreby, zostáva sám. Stráca tak možnosť aby niekomu patril, aby si ho niekto všimol a ocenil jeho úsilie. Dnes je toto všetko už pre odborníkov zaoberajúcich sa postihnutými zrejmé. Je im zrejmé tiež to, čo pred pár desiatkami rokov zapierali, že totiž existuje možnosť aj s ťažko postihnutými komunikovať, pracovať, dosahovať pokroky a vytvárať tak vzťahy. Je potrebné na to vytvoriť podmienky. Preto hľadáme spôsoby, metódy a nové prístupy v starostlivosti o deti s viacnásobným postihnutím.
Starostlivosť o občanov s postihnutím
Vzťah spoločnosti k postihnutým je ukazovateľom jej základného smerovania, priorít a hodnotového systému. V modernom svete sa vyspelosť spoločnosti posudzuje aj podľa úrovne starostlivosti o postihnutých spoluobčanov. V bežnom živote sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú iní ako väčšina z nás. Majú problémy, ktoré my nepoznáme a nezaobídu sa bez našej pomoci. Sú to ľudia s viac či menej výraznou telesnou, zmyslovou alebo duševnou odchýlkou. Týchto ľudí bez ohľadu na vek a ich osobitosti označujeme ako občanov so zdravotným postihnutím. Vo vzťahu k väčšinovej populácii tvoria minoritu, ktorá je však prirodzenou súčasťou populácie.
Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti. V roku 2007 potvrdilo európske spoločenstvo a členské štáty presvedčenie, že téma postihnutia je otázkou ľudských práv a potrebuje právny základ. Stal sa ním Akčný plán pre osoby so zdravotným postihnutím na roky 2006 - 2015. Plán je nástrojom toho, aby sa presadili stratégie a slúži k tomu, aby sa otázky týkajúce sa postihnutia zohľadnili vo všetkých relevantných politických oblastiach. Jeho cieľom je okrem iného integrovať ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti. (Disability Action Plan; DAP, 2006) Organizácia spojených národov prijala dlhodobú stratégiu na implementáciu Svetového akčného programu týkajúceho sa ľudí s postihnutím. Vedúcou víziou tejto stratégie bol koncept spoločnosti pre všetkých (society for all), ktorý je založený na troch hlavných pilieroch Svetového programu:
- Prevencia postihnutia
- Rehabilitácia
- Rovnosť príležitostí ľudí s postihnutím
Dňa 3. mája 2008 vstúpil do platnosti Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Tento Dohovor siaha nad rámec otázky prístupu k okolitému fyzickému prostrediu a zaoberá sa rozsiahlejšími problémami akými sú rovnosť a odstraňovanie právnych a sociálnych bariér účasti na živote v spoločnosti, sociálne príležitosti, zdravie, vzdelanie, zamestnanie a osobný rozvoj. Dohovor podporuje štandard ľudských práv a ich aplikáciu z „hľadiska postihnutia“, pričom sa po dlhých desaťročiach diskriminácie zasadzuje za rovnocenné občianske postavenie. Táto dohoda vidí postihnutie skôr ako výsledok interakcie medzi neprístupným okolitým prostredím a danou osobou než ako vnútornú vlastnosť daného jednotlivca (Mišová, Stavrovská, Záhorcová, 2009).
Viacnásobné postihnutie
Medzi postihnutými existuje skupina osôb, u ktorej sa prejavujú príznaky viacerých postihnutí. V posledných desaťročiach sa táto skupina dostáva do popredia širokého záujmu. Problematike viacnásobne postihnutých osôb sa v súčasnosti venuje zvýšená pozornosť. Dôvodom je i stúpajúce percento viacnásobne postihnutých v populácii postihnutých. Každý z nich je osobitý subjekt s charakteristickými osobnostnými rysmi, ale aj napriek tomu sa u značnej časti z nich, najmä mentálne postihnutých, prejavujú určité spoločné znaky, ktorých individuálna modifikácia závisí od druhu mentálnej retardácie, jej hĺbky, rozsahu, na tom, či sú rovnomerne postihnuté všetky zložky psychiky a v neposlednom rade na počte a závažnosti pridružených postihnutí. Mentálne postihnutie v kombinácii s ďalšími postihnutiami predstavuje najpočetnejšiu skupinu viacnásobne postihnutých.
Americká asociácia osôb s ťažkými postihnutiami (The Association for Persons with Severe Handicaps) do svojej definície ťažkého postihnutia zahrnula aj charakterizovanie viacnásobného postihnutia : Kategória jednotlivcov s ťažkými postihnutiami zahrňuje takých jednotlivcov každého veku, ktorí vyžadujú extenzívnu nepretržitú podporu vo väčšine základných životných aktivít, ako sú mobilita, komunikácia, sebaobsluha, učenie a všetky ostatné aktivity potrebné na dosahovanie maximálne možného stupňa nezávislého života (Hardman, Drew, Egan, 1996, In: Vančová, 2010).
Podľa Inclusion Europe (Európskeho združenia spoločnosti osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín) sú to ľudia, ktorí majú ťažké postihnutie, často viacnásobné, spájajúce ťažké mentálne postihnutie s telesným alebo systémovým postihnutím, čo má za následok mimoriadne obmedzenie autonómie a možnosti vnímania, vyjadrovania a vzťahov. Do tejto skupiny zahŕňajú tiež osoby s vážnymi ťažkosťami vo vzťahoch bez fyzického poškodenia – autizmus.
Vedúca katedry špeciálnej pedagogiky Prof. PaedDr. Alica Vančová, CSc, zaoberajúc sa vo svojej vedecko-výskumnej, publikačnej a pedagogickej činnosti odbornými otázkami z oblasti pedagogiky mentálne postihnutých a pedagogiky viacnásobne postihnutých, na základe viacerých prístupov k definovaniu a charakterizovaniu viacnásobných postihnutí, vyvodzuje nasledovné závery: „Problematika viacnásobných postihnutí je v špeciálnej pedagogike výraznejšie pertraktovaná až v posledných rokoch, hoci špeciálnopedagogické intervencie u takto postihnutých patria medzi najnáročnejšie. Nie je jednoznačný prístup k definovaniu a charakteristike takých prípadov viacnásobných postihnutí, kedy sa u jednotlivcov súčasne vyskytujú viaceré postihnutia či narušenia v ľahkých stupňoch, rôznej etiológie a symptomatológie, s mimoriadnou variabilitou prejavov, taktiež nie je jednoznačný prístup v poňatí špeciálnopedagogických intervencií k takto postihnutým, do popredia však vystupuje prístup zdôrazňujúci ich komplexnú rehabilitáciu s maximálnou podporou špeciálnopedagogických a iných špeciálnych intervencií.
Komplexná rehabilitácia viacnásobne postihnutých
Pojem rehabilitácia v súčasnosti nie je chápaný ako výhradne zdravotnícka aktivita v zmysle fyzioterapie, ale ako interdisciplinárny odbor, ktorý zahŕňa starostlivosť nielen zdravotnícku, ale tiež sociálno-právnu, pedagogicko psychologickú a pracovnú. Je potrebné rozlišovať rehabilitáciu krátkodobú (prechodnú), ktorá má za cieľ skôr návrat ku zdraviu, upevnenie celkovej kondície alebo nadviazanie na liečenie menej závažného ochorenia alebo úrazu od rehabilitácie dlhodobej, ktorá sa týka jednotlivcov, ktorí sa s postihnutím už narodili, prípadne s ním žijú od raného veku. Komplexnou rehabilitáciou jedincov so špeciálnymi výchovnými potrebami sa rozumie súhrn aktivít multidisciplinárneho charakteru, zameraný na predchádzanie, zmiernenie alebo odstraňovanie nepriaznivých dôsladkov postihnutia (defektu) alebo narušenia, a to najmä v prospech optimálnej socializácie. Základnou úlohou komplexnej rehabilitácie je profylaxia a eliminácia negatívnych javov sprevádzajúcich život postihnutého jednotlivca v spoločnosti. Vančová (2010) je toho názoru, že ak sa majú napĺňať idey integrácie a inklúzie, normalizácie a humanizácie v prístupoch spoločnosti k viacnásobne postihnutým, je nutné pretransformovať ich do súboru aktivít realizovaných v rámci mechanizmov komplexnej rehabilitácie (liečebnej, sociálnej, pracovnej a výchovnej).
Vašek (2003) uvádza nasledovné metódy komplexnej rehabilitácie:
- Kompenzácia (vyrovnávanie znížených výkonov funkcií, orgánov).
- Resocializácia (pozitívne zapojenie do spoločnosti).
- Korekcia (náprava dysfunkcie).
- Akceptácia (individuálne osobitosti).
- Špeciálna edukácia (výchova, vzdelévanie, stimulácia a pod.).
- Reedukácia (prevýchova, eliminácia nesprávnych návykov, postojov).
- Terapia (aplikácia metód liečby).
- Psychoterapia (aplikácia metód psychologickej, pedagogickej terapie).
- Právna ochrana (poradenstvo, tvorba legislatívy).
- Osvetová činnosť (snaha zmeniť postoje jednotlivcov a spoločnosti).
Vychádzajúc zo spomenutých skutočností a na základe trinásťročných praktických skúseností z práce s viacnásobne postihnutými a ich rodinami sa členovia Občianskeho združenia Nezábudka rozhodli vytvoriť denné centrum, ako prvú zložku v rámci dlhodobého projektu s názvom Centrum komplexnej špeciálnopedagogickej starostlivosti o ľudí s viacnásobným postihnutím. Centrum bude mať za úlohu na profesionálnej úrovni aplikovať všetky spomenuté metódy komplexnej rehabilitácie.
Dlhodobým cieľom projektu je v horizonte 5 rokov vybudovať Centrum komplexnej špeciálnopedagogickej starostlivosti o ľudí s viacnásobným postihnutím a zabezpečiť tak komplexnú starostlivosť o ľudí s viacnásobným postihnutím a pomoc ich rodinám v oblasti:
- prevencie, diagnostiky a poradenstva, zabezpečením komplexného diagnostického servisu (vrátane včasnej diagnostiky) a následnej starostlivosti (terapia, stimulácia, reedukácia, poradenstvo pre rodičov a pedagógov klientov, vytváranie IVP a ISP) zriedením Centra špeciálno - pedagogického poradenstva zameraného na včasnú diagnostiku,
- edukácie, ako širšie chápaného výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorého cieľom je nielen osvojenie si vedomostí, získanie zručností a návykov, ale i vytváranie hodnotových, postojových, citových a vôľových štruktúr osobnosti a dosiahnutie zmien v správaní a konaní a to už od predškolského veku (špeciálna materská škola, špeciálna základná škola, školský klub detí),
- dennej špeciálnopedagogickej starostlivosti, rehabilitácie a poradenstva klientom a ich rodinám v zdravotnej a sociálnej oblasti, s cieľom všestranného rozvoja osobností a možností klientov s viacnásobným postihnutím za účelom zlepšenia kvality ich života a života ich rodín zriadením Denného centra.
